Ide o problém z pred niekoľkých týždňov či mesiacov, o problém dneška, ako aj o problém budúceho roka. Tak či onak, problém je tu a teraz, a treba ho riešiť. Že sa mal riešiť už dávno, je každému dnes jasné. Žeby sa mal vyriešiť prvotne v krajine pôvodu tiež. No ako býva zvykom, čo nás nepáli, to neriešime, a teraz už je neskoro plakať nad rozliatym mliekom.
Dnes sa musí riešiť, čo s utečencami, ktorí sú už u nás, v „našej Európe“. Naša Európa. Áno naša. A právom naša. Platíme dane, platíme poistenia, sme občanmi jedného z členských štátov Európskej únie, teda občanmi Európy. Preto je namieste pýtať sa, aká bude jej budúcnosť, ak bude otvorená pre všetkých bez obmedzenia ?
Čo sa stalo, že sú politici takí sociálni ? Určujú kvóty, ktorá krajina prijme koľko utečencov. Anglicko chce prijať 20 000 utečencov v priebehu 5 rokov, Francúzsko vezme 24 000 v nasledujúcich dvoch rokoch. No do Nemecka už dorazilo asi 18 000 utečencov cez víkend. Toto problém nevyrieši. Naša ústretovosť a pohostinnosť len priláka ďalších, a to nielen tých vojnou sužovaných, ale i tých prefíkaných. A vôbec budeme si vedieť poradiť s ďalšími, keď už toto ledva zvládame ? Nedostaneme sa potom sami do krízy?
Neznamená to, že nemám srdce, a že trpiacich a vojnou sužovaných ľudí by som obratom vrátila späť do ich „pekla“. Len chcem povedať, že skôr ako sa dostanú do svojho nového a zasľúbeného domova napr. v Nemecku, ktorý zahŕňa príspevky na zdravotnú starostlivosť, na ubytovanie, potraviny, oblečenie, vreckové vo výške 360 euro a pod., čo mnoho ani našich ľudí nemá, by sa mal celý proces rapídne spomaliť. Nemali by len tak kráčať z krajiny do krajiny. Naopak by sa mali podrobiť riadnemu procesu hneď pri vstupe do Európy. Ostali by len tí, ktorí skutočne ušli pred vojnou, im by sa potom podala pomocná ruka a boli by rozdelení do ostatných krajín. A vôbec, prečo ten, kto uteká pred vojnou, nie je spokojný v prvej bezpečnej krajine ?
Existuje vôbec nejaký zoznam utečencov, ktorí vkročili ilegálne do Európy ?
Ako je možné, že bez problémov či dokonca so súhlasom môžu prekračovať hranice a chodiť z jednej krajiny do druhej ? Chodia po cestách a ohrozujú seba i vodičov ? Kto zaručí, že niekto z nich, kto napr. nechce byť oficiálne zaregistrovaný, sa len tak nevytratí z davu ? Prečo nie sú pod väčším dohľadom ?
Ako je možné, že tomuto „sťahovaniu národov“ neasistuje žiadna armáda ? To skutočne v tejto chvíli stačí posilniť políciu a zamestnancov vlakových či autobusových staníc ?
Ako je možné, že jedna krajina nepríde vojensky či finančne na pomoc inej, ktorá leží na hranici Európy ? Ako je možné, že z jednej členskej krajiny do druhej sa plavia hromady ľudí ? Prečo nie sú vytvorené nejaké obrovské tábory pre zadržaných utečencov v krajinách prvého kontaktu s Európou za finančnej pomoci ostatných ? ...
Európa ako celok sklamala. Ide predsa o problém na európskej úrovni, a tak by sa mal aj riešiť. Všetky členské štáty EÚ si zachovávajú aj napriek členstvu v únii svoju suverenitu, no ide o závažnú vec, ktorú by mali lídri všetkých krajín riešiť spoločne. Spoločne a jednotne sa problému postaviť. Pretože v jednote je sila a my musíme byť teraz silní. A pri rozhodovaní by nemali zabúdať na svojich, teda na nás občanov Európy. Pretože Európa je jedna veľká rodina, a tak by sa mala aj správať. Svojim politikom a orgánom EÚ sme zverili kompetencie na to, aby nás chránili. A rodina vždy prirodzene chráni najprv seba až potom ostatných.
Pritom nemám strach z neznámeho. A nie som ani rasista. Len si myslím, že ak by to bolo pod kontrolou Európy už od začiatku, tak nemuselo dôjsť k tragédiám. Nemuseli by zúbožení a podchalení ľudia, tehotné ženy, starší putovať z krajiny do krajiny a zdolávať ťažké prekážky. Ak by sa problém riešil na európskej úrovni v čase, keď bol „len“ grécky či taliansky, nemuselo more vyplaviť mŕtve dieťa, ani desiatky utečencov nemuseli zomrieť v agónii a pod..
My sme svojím počínaním len ukázali svetu svoju slabosť. Neschopnosť riešiť veci, nerozhodnosť, nejednotnosť a spomalenosť. Toto len utvrdí ostatný svet, že akýkoľvek problém nás ľahko dostane na kolená.
